ATLAS.SK: Piatok, 2.9.2016
meniny má Linda
   

FAKTY X: Velesova kniha - utajená história Slovanov, alebo len falzifikát?

5.5.2017 | Spektrum

Velesova kniha, ktorá sa považuje za akési Sväté písmo starých Slovanov rozdelila historikov a jazykovedcov na dva nezmieriteľné tábory. Jedni hovoria o tom, že Velesova kniha, vyrezaná do bukových dosiek pravdepodobne novgorodskými veľkňazmi niekedy v deviatom storočí je len dobre vymyslený falzifikát, druhí sú zase hlboko presvedčení o tom, že sa jedná o pôvodný historický epos, v ktorom sa píše o dávnej histórii Slovanov, ktorú niekto úmyselne zamlčiaval.

Ak by bola Velesova kniha len falzifikátom, prečo sa jej tak báli nacisti aj členovia nacistickej okultnej organizácie SS Ahnenerbe?

Prekvapivý objav
Drevené dosky Velesovej knihy boli nájdené v Rusku počas ruskej občianskej vojny v auguste roku 1919 v meste Volchansk v provincii Kursk. Za všetko mohla ako inak náhoda, pretože ak by sa k dreveným doskám dostal obyčajný a nevzdelaný človek, zrejme by sa použili len ako palivo do pece. Zásluhou ruského maliara Fiodora Arturoviča Izenbeka, ktorý bojoval v jednotke bielogvardejcov, bola Velesova kniha uchovaná pre ďalšie generácie.

Slovanskí bohovia: v koho verili naši predkovia?

Drevené dosky našiel Izenbek na statku Velikij Burluk v meste Volchansk, kde celú rodinu Madonských niekoľko dní predtým niekto zavraždil. Už pri prvej obhliadke drevených dosiek, ktoré boli v knižnici na statku rozhádzané po zemi, Izenbek zistil, že sú popísané neznámym druhom písma, ktoré mu pripomínali runy. Celkovo bolo nájdených 43 dosiek drevenej knihy s rozmermi 38 x 22 centimetrov s hrúbkou jednotlivých dosiek do 10 milimetrov.

Kniha sa dostala až do Bruselu
Po ruskej občianskej vojne Izenbek z Ruska odišiel a podarilo sa mu vziať aj drevené dosky Velesovej knihy. Keď sa po namáhavej ceste niekedy v roku 1923 dostal až do Bruselu, zoznámil sa tu s ďalším ruským emigrantom, novinárom Jurijom Petrovičom Miroljubovom, s ktorým sa po čase spriatelil.

Keď mu Izenbek povedal o svojom objave Velesovej knihy a všetky drevené dosky mu ukázal, aj Miroljubov bol z tohto nálezu veľmi prekvapený, pretože predpokladal, že sa jedná o veľmi významný a starobylý artefakt. Izenbekovi sa ponúkol, že sa pokúsi písmo na drevených doskách rozlúštiť, keďže sa dlhé roky zaoberal nielen slovanskou históriou, ale aj staroslovanským písmom.

Izenbek s tým súhlasil pod podmienkou, že pri preklade písma bude vždy prítomný, aby sa doskám nič nestalo. Neskôr sa však ukázalo, že rozlúštiť staré písmo na doskách nebude také jednoduché, pretože niektoré dosky boli dosť poškodené a neboli nijako očíslované, takže nemali ani len tušenia ako za sebou jednotlivé strany nadväzujú.

Bájne postavy slovanskej mytológie: poznáte ich všetky?


Navyše medzi samotnými znakmi, ktoré boli do dosiek vyryté nožom alebo dlátom, neboli vynechané žiadne medzery, takže všetky slová aj vety splývali. Ani to však Miroljubova neodradilo od rozlúštenia starobylých dosiek.

Úspešný preklad Velesovej knihy
Miroljubov pracoval na preklade 43 dosiek od roku 1925 a až po štrnástich rokoch ho úspešne dokončil. V roku 1939 vedel kompletne celú knihu nielen prečítať od prvej až po poslednú stranu, ale rozlúštil aj významy jednotlivých symbolov. Obaja sa preto vrátili do Ruska, kde chceli Velesovu knihu predstaviť jazykovedcom a historikom a očakávali veľké ocenenie svojej niekoľkoročnej práce.

FOTO: Krásne Slovanky ako ste ich ešte nevideli


Toho sa však nedočkali, pretože sa blížila 2. svetová vojna a o starobylý slovanský epos nikto neprejavil záujem. V lete roku 1941 Izenbek po ťažkej chorobe zomrel. Všetok svoj majetok vrátane drevených dosiek Velesovej knihy odkázal Miroljubovi, ten si však dedičstvo nikdy neprevzal, pretože ho zabavili nacisti z oddielov SS.

O Velesovej knihe z Izenbekovho dedičstva sa tak dozvedeli aj členovia okultnej nacistickej organizácie Ahnenerbe, čo bol vlastne výskumný ústav SS, ktorého hlavnou úlohou bolo doložiť teórie o pôvode a nadradenosti árijskej rasy. Keďže sa však z prekladu Velesovej knihy dozvedeli, že sa jedná o starobylý slovanský epos, ktorý rozpráva o dávnej histórii Slovanov a ohrozoval tak nacistickú ideológiu, takmer celú Velesovu knihu zničili.

Vedci sa konečne začali zaoberať Velesovou knihou
Aj napriek tomu, že nacistom sa takmer celú Velesovu knihu podarilo zničiť, zachránila sa jej kópia. Izenbek totiž počas prekladu Miroljubovi dovolil, aby si urobil fotografie knihy z dôvodu, aby sa pri manipulácii už aj tak výrazne poškodené dosky ešte viac nepoškodili.

Okrem fotografií si však Miroljubov urobil aj presné nákresy jednotlivých dosiek, navyše jednému nacistovi sa počas ničenia Velesovej knihy podarilo niekoľko originálnych dosiek zachrániť.

A práve tieto originálne dosky sa po vojne opäť objavili v Belgicku, kde sa nimi začali zaoberať historici, jazykovedci a etymológovia. Tí sa napokon spojili aj s Miroljubovom, ktorý im poskytol fotografie a nákresy, a tak sa konečne začali aj odborníci zaoberať Velesovou knihou.

Jazykovedci dokonca potvrdili, že Miroljubov pri preklade postupoval správne a Velesova kniha by mala byť akousi starou kronikou, aj keď neboli jednotlivé udalosti radené chronologicky, ale tematicky. Slovanský epos je tak súhrnom historických udalostí slovanských národov, kde sú aj mytologické pasáže s chválospevmi pre bohov. Velesova kniha by mala potvrdzovať ďaleko staršie dejiny Slovanov, než si doteraz mnohí historici mysleli.

Doposiaľ nezodpovedanou otázkou však zostáva, či je Velesova kniha pôvodným historickým slovanským eposom alebo sa jedná len o vymyslený falzifikát. V tomto sa nedokážu historici ani jazykovedci zhodnúť. V jednom aj druhom tábore je totiž veľa renomovaných odborníkov a expertov, kde jedni hovoria o dokonalom falzifikáte, druhí zase o presvedčivom origináli. Velesova kniha vyšla v kompletnej podobe (je preložená už aj do češtiny) prvýkrát v roku 1990 vo vtedajšom Sovietskom zväze a od tej doby sa k nej vyjadrili odborníci z celého sveta.

Odporcom ani zástancom Velesovej knihy sa však doposiaľ nepodarilo hodnoverne dokázať či sa jedná o originál alebo falzifikát. Otázkou tiež zostáva, ak by sa jednalo o falzifikát, prečo by si niekto dal toľko námahy, aby starým slovanským písmom spísal historické udalosti na drevené dosky tak, aby z ich rozlúštením mali jazykovedci toľko problémov? Či je teda Velesova kniha akýmsi Svätým písmom starých Slovanov alebo ide len o falzifikát sa zrejme tak skoro nedozvieme.

Autor: Recber
Foto: Public Domain


TIPY NAŠEJ REDAKCIE

ŠTÝL

Štýlové články, vďaka ktorým vám žiadna neodolá.

 

SPEKTRUM:

Zaujímavosti z domova i zo sveta, od ktorých neodtrhnete zrak.

 

Vyznáte sa vo svete rozprávok?
Otestovalo sa 45983 ľudí

Tipy na dnes

 
Vtip dňa

Čašník ponúka hosťovi: "Mám teľacie srdce, bravčovú pečeň, hovädzí jazyk, údené kolená, rybie prsty a volské oká..."
Hosť ho preruší: "Vaše problémy ma nezaujímajú, dal by som si guláš a pivo!"

 
Virtuálny barDomáca citrovodka Domáca citrovodka
  • 0,4 dl vodky
  • 0,2 dl citrónového sirupu
  • 1 vaječný bielok
  • ľad
 
Hra na dnes