Ako chutí mäso zo skúmavky?

Klonovanie zvierat na výslní
Určite sa vám na jazyk derie otázka, prečo klonovať zvieratá. Klonovanie hospodárskych zvierat podľa chovateľov a vedcov podstatne urýchľuje šľachtiteľský výber. Chovatelia si tak môžu u firiem, ktoré sa klonovaním zvierat živia, „objednať“ presné kópie tých najlepších kusov dobytka.

Podľa štatistík hlavne americké firmy ako Viagen, Minitube, Trans Ova Genetics, Cyagra, ale aj ďalšie, vyprodukovali už viac ako štyritisíc klonovaných kráv a asi tisícpäťsto prasiat. Niektorí vedci to odsudzujú, iní tomu predpovedajú skvelú budúcnosť.

Určite si mnohí ešte spomeniete na slávnu ovcu Dolly, ktorá bola prvým klonovaným cicavcom. Slávu si však „neužila“ dlho - dožila sa len sedem rokov. Začala totiž predčasne starnúť a uhynula na pľúcnu infekciu. Vtedy klonovanie odsúdil aj Ian Wilmut „otec“ ovce Dolly. Odvtedy síce klonovanie zvierat pokročilo, no efektívnosť je stále mizivá.

Pri klonovaní hovädzieho dobytku prežije len asi deväť percent klonov - prasatá, kozy, ovce, králiky či kone majú pri klonovaní úspešnosť len asi päťpercentnú. Napriek tomu sa klonovaniu venuje čoraz viac firiem, pretože o klony zvierat majú záujem okrem chovateľov aj farmaceutické koncerny.

Klony nielen pre chovateľov
V januári minulého roku prehlásila americká Správa pre kontrolu potravín a liečiv – FDA, ale aj Európsky úrad pre potraviny, mäso aj mliečne výrobky z klonovaných zvierat a ich potomkov za bezpečné na konzumáciu ľuďmi. Európsky úrad pre potraviny však už o pol roka označil klonované mäso len za asi pravdepodobne bezpečné.

Klonované hospodárske zvieratá sa preto v Európe využívajú hlavne na vedecké účely. Klony kráv, prasiat, či králikov po genetickej úprave produkujú ľudské hormóny, a preto sa na nich testujú lieky proti ľudským chorobám. Samozrejme, že etickosť tu nezohráva veľkú rolu.

Chovatelia v Európe sa prikláňajú skôr k umelému oplodneniu dobytka, kedy vzniká skutočný potomok dvoch prirodzených rodičov. Tým si stále pomáhajú udržovať kvalitu tých najlepších plemien.

V Európe sa ku klonovaniu zvierat chovatelia tak ľahko nedostanú. Licenčné práva k patentovaným postupom totiž vlastnia väčšinou americké firmy, ktoré im v prípade záujmu vyklonujú akékoľvek hospodárske zviera. Stačí ak sa z vybraného kusu dobytka odoberie kúsok kože za ušami. Odrastené klonované kravy sa po vyrastení oplodnia spermami vybraných býkov, a vyšľachtia sa tak výnimočné kusy dobytka.

Aká je budúcnosť klonovania zvierat?
Najčastejším problémom pre firmy zaoberajúce sa klonovaním je hlavne to, že na klonovanie sa síce odoberajú bunky  zo zvierat majúce výborné vlastnosti, no väčšinou  sú to staršie kusy, ktoré už nie sú vhodné na klonovanie. Pre vedcov by preto bolo potrebné ešte v mladom veku zvieraťa odhadnúť, či bude patriť medzi tie kvalitnejšie, a vyplatí sa tak klonovať.

Väčším problémom je však pred ľuďmi obhájiť etickosť klonovania, keďže zvieratá zbytočne trpia, alebo sa u nich vyskytujú rôzne deformácie a ďalšie zdravotné ťažkosti. Presvedčiť obyčajných ľudí o potrebe klonovania hospodárskych zvierat bude pre vedcov tým najťažším orieškom. Klonovaný dobytok bez úžitku je predsa pre konzumentov a chovateľov nezaujímavý.

Autor: Recber