Keď príroda inšpiruje vedu

Biomimetika
Je vedný odbor, ktorý sa zaoberá práve preberaním prírodných nápadov. Ľudia už používajú veľa takýchto vynálezov od suchých zipsov, solárnych panelov, či podoby tiel rôznych živočíchov, ktoré veda odpozorovala. Sú však stále i také nápady, ktoré ešte len čakajú na svoju realizáciu, pretože riešenie zatiaľ nenašiel nikto.

Medzi dosiaľ neodhalený materiál, ktorý je pre vedu veľkou výzvou patrí určite pavúčie vlákno. Veľa vedeckých inštitúcií hľadá odpoveď na tajomstvo materiálu, ktorý tu je viac ako 150 miliónov rokov. Pavúčie vlákno je ľahké, pružné a na pohľad veľmi krehké, no napriek tomu je až šesťkrát pevnejšie než oceľ v porovnaní k hmotnosti. Vedcom nedá spávať jeho húževnatosť, ktorá umožňuje absorbovať veľké množstvo energie bez roztrhnutia.

Ako všetci vieme, pavúčia sieť zastaví hmyz uprostred letu, a je dostatočne pevná, aby udržala korisť bez toho, aby sa roztrhla. Vedci vedia, že pavúčie vlákna sú biopolyméry, ktoré vznikajú pri teplote okolia, a sú spradené len z vodného roztoku. Umelým vláknam, ktoré vedci vyrobili (napr. Kevlar), však húževnatosť chýba. Výroba podobného materiálu by znamenala revolúciu vo všetkých odvetviach priemyslu. Veda si však bude musieť ešte počkať na prvé pavúčie vlákno vyrobené človekom.

Ďalšou výzvou pre vedcov sú aj larvy niektorých druhov hmyzu, ktoré vyrábajú svetlo s takmer nulovou stratou energie. Vyrobiť svetlo bez straty energie však pre vedcov zostáva zatiaľ len trinástou komnatou. Rozvoj nanotechnológií však pomáha vedcom odhaľovať ďalšie tajomstvá prírody. Africká sladkovodná ryba – bichir šedý má najdokonalejší známy šupinový pancier. Až neuveriteľne odoláva nárazom, no pritom vôbec neobmedzuje pohyblivosť týchto afrických rýb.

Úspechom k rybiemu pancieru je zloženie šupín. Každá z nich je tvorená množstvom veľmi slabých vrstiev. Vedci sa snažia vytvoriť podobný materiál, ktorý by dokázal zastaviť strelu, a zároveň by bol aj dokonale ohybný. O taký ochranný odev majú samozrejme mimoriadny záujem svetové armády.

Čo skrýva púšť?
Na to, aby niektoré živočíchy dokázali prežiť aj v extrémnych podmienkach, musela príroda každému z nich „vymyslieť“ schopnosť, ktorou sa to dá. V africkej púšti Namib žije napríklad chrobák Steconara gracilipes, ktorý získava vodu z rannej hmly. Na púšti Namib ročne spadne len desať milimetrov zrážok, a iná voda tam nie je.  Namibský chrobák si však i napriek tomu dokáže vodu získať sám. Vždy skoro ráno vylezie z úkrytu, roztiahne svoje dokonalé krídla, ktoré inšpirujú celý vedecký svet.

Krídla majú hrboľatý povrch, a rovnomerné rozloženie hrbolčekov umožňuje zachytávať kvapôčky vody s priemerom len 0,025 milimetra. Keď sa na krídlach zhromaždí dostatok kondenzovanej vody, tá začne tiecť po krídlach, a chrobák ju potom vypije. Unikátny patent prírody.

Ak by sa vedcom podarilo vytvoriť podobný materiál, mohli by vzniknúť napríklad samočistiace materiály, alebo zariadenia, ktoré by získavali vodu z atmosféry. Pomohlo by to veľkému množstvu ľudí, ktorí pociťujú každodenný nedostatok vody.

Príroda nám ponúka svoje vlastné vynálezy, ktoré môžeme veľmi efektne využiť. Vynálezy by však mali slúžiť hlavne ľuďom na bezproblémovejší život, a nie na lepšie vyzbrojené armády, ktoré ľudské životy kántria. Prírode by sa takéto „nelegálne“ používanie svojich patentov nemuselo páčiť, a mohla by nám ich aj ľahko odobrať. Má na to predsa svoje výlučné právo.

Autor: Recber