Život na iných planétach: prečo ho nevieme nájsť?

31.8.2015 | TechMag

Honba za hľadaním exoplanéty, ktorú by v budúcnosti mohli osídliť ľudia, trvá už niekoľko rokov. Ako sa ale dá zistiť, či je iné vesmírne teleso obývateľné? Len voda a vzdialenosť planéty od hviezdy nerozhoduje.


Raketoplán pristáva na vzdialenej planéte vzdialenej stovky svetelných rokov. Vystupujú z neho astronauti, ktorí si po skontrolovaní potrebných údajov skladajú prilby a dýchajú čerstvý vzduch.

Ak sa vám to zdá ako scéna zo sci-fi filmu, nie ste na omyle. Nájsť totiž exoplanétu, na ktorej existujú podmienky vhodné pre život, je totiž mimoriadne náročné.

Čo sú to vlastne exoplanéty?

Ide o planéty mimo slnečnej sústavy, ktorých hľadaním je momentálne poverená najmä družica americkej NASA s názvom Kepler. A hoci svoju úlohu plní už šesť rokov, prvú exoplanétu sa podarilo nájsť už oveľa skôr.

Stalo sa tak v roku 1992 a odvtedy astrofyzici objavili už viac než tisíc exoplanét. Ďalšie tisíce zatiaľ schvaľovacím procesom neprešli.

Ako naozaj vyzerajú mimozemšťania? Takto ich vidia vedci

Keď navyše prihliadneme na fakt, že väčšina dosiaľ nájdených exoplanét je plynovými obrami (podobne ako Jupiter či Saturn), je hľadanie obývateľného telesa ešte zložitejšie.

Základom je voda

Voda v tekutom skupenstve sa považuje za jednu z hlavných podmienok života na Zemi. Niektorí vedci si ale myslia, že život je schopný existovať aj bez nej.

Hoci môžu mať pravdu, pozrite sa vôkol seba. Viete si predstaviť, že by nejaký organizmus existoval bez prítomnosti vody?

Pozrime sa teda na klasickú definíciu obývateľnej zóny. Ide o územie v okolí hviezdy, v ktorom je možná existencia planét s teplotou umožňujúcou existenciu vody v tekutom skupenstve.

Bol na Marse život? Je to takmer isté

Astrofyzici vedia vypočítať teplotu hviezdy pomerne presne. Potom už stačí vziať do úvahy len vzdialenosť planéty a tak zistiť, či na nej môže existovať voda. Nuž, také jednoduché to nie je.

Skleníkové plyny
Čo ak je planéta pokrytá bielymi oblakmi? Tie odrážajú svetlo, ktoré na ňu dopadá z hviezdy, a tým ju ochladzujú. Obývateľná zóna sa tak posúva smerom k hviezde.

To ale nestačí, ak by ste totiž brali do úvahy iba schopnosť oblakov odrážať slnečné žiarenie, v obývateľnej zóne by sa nenachádzala ani Zem.

Za to, že žijeme, vďačíme skleníkovým plynom v atmosfére. Tie planétu ohrievajú a obývateľnú zónu naopak posúvajú smerom od ďalej od hviezdy.

Najväčšie záhady vesmíru. Nad týmto si vedci lámu hlavu

Ak k tomu pridáte fakt, že nie sme schopní skúmať atmosféru vzdialených „kamenných" exoplanét (a teda nevieme povedať nič o oblakoch ani skleníkových plynoch), treba uznať, že označiť planétu ako obývateľnú je dnes nemožné.

Aby to bolo ešte komplikovanejšie, obývateľná zóna závisí aj od typu hviezdy, okolo ktorej sa rozprestiera. Čím masívnejšia a horúcejšia hviezda je, tým ďalej obývateľná zóna leží, a naopak.

Takto sa rodí hviezda. Na fotografiu sa čakalo 18 rokov


Samozrejme platí, že na exoplanéte, ktorá obieha v obývateľnej zóne okolo červeného trpaslíka, bude „rok" trvať len niekoľko dní. Červený trpaslík má totiž zväčša len jednu desaťtisícinu žiarivého výkonu Slnka.

Hviezdne erupcie
Ďalším problémom života na planéte, ktorej hviezdou je červený trpaslík, sú erupcie. Tieto typy hviezd totiž radi vyvrhujú plamene plné nabitých častíc a röntgenového žiarenia. Malá vzdialenosť planéty by potom mohla spôsobiť rozpad atmosféry.

Biologickému materiálu by nepomohla ani radiácia. Röntgenové lúče zasa majú schopnosť rozkladať vodu.

Podmienky pre život na planéte obiehajúcej okolo väčšej hviezdy sú lepšie, poviete si. Vyvedieme vás ale z omylu. Problémom je totiž dĺžka života hviezd.

Masívne a horúce hviezdy totiž veľmi rýchlo spaľujú plyny. Áno, majú síce „väčšiu nádrž", ale v porovnaní s menšími hviezdami aj oveľa, oveľa vyššiu „spotrebu paliva".

Len pre porovnanie: najväčšie hviezdy žijú len pár miliónov rokov, zatiaľ čo životnosť Slnka je asi osem miliárd rokov. Červené trpaslíky sa naopak dožívajú až 100 miliárd rokov.

Vzhľadom na to, čo vieme o evolúcii na Zemi, by sa na planétach obiehajúcich okolo hviezd omnoho horúcejších než Slnko nestihli vyvinúť ani tie najjednoduchšie formy života.

Vráťme sa teda k malým hviezdam. Čo ak by atmosféra na planéte vydržala dostatočne dlho na to, aby umožnila vznik života zvyknutého na pravidelné dávky radiácie počas erupcií hviezdy?

Spaľujúce teplo
Počas svojho života sa svietivosť (množstvo energie vyžiarené hviezdou) nášho Slnka zmení asi o 30 percent. Stane sa tak ešte predtým, než sa z neho o miliardy rokov stane červený obor.

Svietivosť červeného trpaslíka sa ale mení oveľa drastickejšie - až desaťkrát. Z toho vyplýva, že na planéte, ktorá je dnes v obývateľnej zóne, bolo kedysi spaľujúce teplo a časom na nej zasa bude tuhá zima.

Jedinečná Zem
Zatiaľ sme vôbec neprihliadli na fakty, ktoré zdôrazňujú jedinečnosť Zeme. Je nimi napríklad prítomnosť Jupitera v slnečnej sústave. Tento plynný obor pravdepodobne bráni tomu, aby na našu planétu dopadalo priveľké množstvo asteroidov či komét. Ďalej je tu napríklad Mesiac, ktorý zrejme stabilizuje zemskú rotáciu.

Úspech slovenských astronómov: Prispievajú k ochrane ľudí a satelitov pred meteoroidmi

Hoci sa teda môže zdať, že obývateľné planéty v blízkej budúcnosti nenájdeme, netreba všetko vidieť negatívne. Problémov, ktoré sa spájajú s obývateľnosťou, je mnoho. To ale neznamená, že planéty schopné dať priestor na život neexistujú. Len ich zatiaľ nevieme nájsť.

Vezmite napríklad do úvahy, že na počiatku 90-tych rokov minulého storočia sme nepoznali žiadnu exoplanétu. Astrofyzici už ich ale do dnešného dňa našli vyše tisíc. A o 20 rokov bude vďaka rýchlemu tempu skúmania vesmíru možno všetko úplne inak.

Autor: Filip
 

TIPY NAŠEJ REDAKCIE

ŠTÝL

Štýlové články, vďaka ktorým vám žiadna neodolá.

 

SPEKTRUM:

Zaujímavosti z domova i zo sveta, od ktorých neodtrhnete zrak.

 

Diskusia k článku

Tipy na dnes

 
Vtip dňa

- Viete, kedy vznikli záporné čísla?
- Keď začali mestským policajtom merať IQ.

 
Virtuálny barÍrska káva Írska káva
  • 1
  • 25 l kávy
  • 2 PL smotany na šľahanie
  • 40 ml írskej whisky
  • 3 ČL trstinového cukru
  • trocha kakaového prášku
 
Hra na dnes