Ľudia budú žiť na Marse. Kedy sa to stane?

19.2.2015 | TechMag

Elon Musk, šéf automobilky Tesla Motors, založil za desať miliárd eur spoločnosť, ktorá má ľudstvu vydláždiť cestu ku kolonizácii Marsu. Musk tvrdí, že osídlenie červenej planéty je s ohľadom na klimatické zmeny a ďalšie globálne problémy poistkou. Čo by museli ľudia pri kolonizácii Marsu prekonať?

V prvom rade treba povedať, že pre simuláciu pobytu na Mase je oveľa lepšie vybrať miesto na Zemi než na Mesiaci. Podmienky vo vysoko položených púšťach v štáte Utah či v suchých a chladných kanadských púšťach sú na to ideálne. Nevýhodou Mesiaca je tiež to, že pri lete a bezpečnom pristátí na jeho povrchu spotrebuje raketa až o polovicu paliva viac, než keby letela na Mars. Je to spôsobené atmosférou červenej planéty, ktorá by pristávajúcu raketu spomalila. Naproti tomu pristátie na Mesiaci si vyžaduje veľké množstvo dodatočného paliva.

Aj prípadná kolonizácia Mesiaca je otázna: naše najbližšie vesmírne teleso totiž jednoducho nemá dostatok surovín, aby bolo trvalé ľudské osídlenie udržateľné. Na Marse sa naopak nachádza dostatok vody v podobe ľadu, úrodná pôda, atmosféra s vysokým obsahom oxidu uhličitého a deň, ktorý trvá viac než 24 hodín. Mesačná pôda úrodná nie je, voda je vzácna, atmosféra nevyužiteľná a deň má 708 hodín.

Tričká s krátkym rukávom
S vyvinutím pomerne malého úsilia je možné Marsu vrátiť jeho pôvodné teplé, vlhké a príjemné podnebie. Rast teploty v okolí jeho južného pólu len o niekoľko stupňov Celzia by spôsobil splyňovanie zmrznutého oxidu uhličitého, ktorý sa momentálne nachádza v pôde v zmrznutom stave. Keďže ide o skleníkový plyn, teplota by začala rásť globálne, množstvo oxidu uhličitého v atmosfére by ďalej rástlo a naštartoval by sa proces globálneho otepľovania.

Napokon by skvapalnela aj voda, ktorú dnes v tuhom skupenstve obsahuje pôda, a pokryla by približne polovicu planéty. Približne o sto rokov by bola atmosféra na Marse asi taká hustá ako v nížinách v oblasti Himalájí a teplota by vzrástla natoľko, že by ľudia mohli nosiť tričká s krátkym rukávom.

Technologické prekážky
Odborníci však tvrdia, že predtým, ako sa na Mars vôbec vydáme, je potrebné vyriešiť množstvo problémov a vynájsť nové technológie. Akým výzvam teda človekom pilotovaný let na červenú planétu čelí?

Radiácia
Človeka môže bez toho, aby to malo vplyv na jeho zdravotný stav, za život zasiahnuť len určité množstvo rádioaktívneho žiarenia. Problém je, že astronauta by toto množstvo zasiahlo už po 30 mesiacoch, z ktorých by 18 strávil na povrchu Marsu. Potom by sa riziko vzniku rakoviny postupne zvyšovalo.

Vyriešiť tento problém je v súčasnosti v podstate nemožné. Dá sa iba obmedziť jeho vplyv na človeka. Približne o 20 percent sa napríklad množstvo rádioaktívneho žiarenia, ktoré prenikne cez steny obytných modulov na povrchu Marsu, dá znížiť pomocou vriec naplnených hlinou z povrchu Marsu. Toto riešenie však nie je dostačujúce.

Fotograf pravých hviezd: Astronóm Petr Horálek fotí zaujímavé úkazy

Energia
Kolonizátori budú potrebovať kompaktný zdroj energie, pretože sa nemôžu spoliehať iba na solárne panely. Energia zo Slnka, ktorá dopadá na povrch Marsu, je v porovnaní so Zemou približne polovičná. Ako dočasné riešenie by sa však dala využiť.

Slabšia gravitácia
Vplyv mikrogravitácie na zdravie človeka sa skúma už desiatky rokov a na jeho zmiernenie existuje množstvo techník. V ohrození sú najmä svaly a kosti astronautov. Keďže gravitácia na Marse je v porovnaní s našou asi tretinová, ľudia by na aklimatizáciu potrebovali niekoľko týždňov až mesiacov. V súčasnosti je vo vývoji špeciálny oblek, ktorý by telu pomohol vysporiadať sa s účinkami zníženej gravitácie.

Spoločenské prekážky


Život na Marse
Ak na červenej planéte existuje život (hoci len v podobe mikroorganizmov), máme právo ju kolonizovať a potenciálne tak spôsobiť jeho vyhubenie? Biológovia tvrdia, že by to nemal byť problém. Denne totiž páchame genocídu na mikroúrovni napríklad umývaním rúk a ľudia konzumujú mäso zo zvierat, ktoré boli len pár dní predtým mysliacimi tvormi. Mikróby na Marse by teda pre jeho kolonizáciu nemali predstavovať problém.

Spätná kontaminácia
Vedcom tiež v hlave vŕta otázka, či mikróby z Marsu nemôžu zaplaviť Zem a ohroziť nás. Odborníci z oblasti mikrobiológie tvrdia, že je to prakticky nemožné. Organizmy, ktoré nám škodia, sa totiž vyvíjali súbežne s nami. Akákoľvek forma života na Marse sa vyvíjala inak a je extrémne nepravdepodobné, že by s pozemskými organizmami dokázala na molekulárnej úrovni reagovať. Vedci to vysvetľujú jednoducho: tak ako stromy nemajú chrípku, nemôže ani človeka postihnúť napríklad múčnatka.

Psychológia
Odoslanie jednej správy zo Zeme na Mars (alebo naopak) môže trvať tri až 22 minút. Absencia komunikácie v reálnom čase môže v astronautoch vyvolať pocit osamelosti a úpadok morálky. Nanešťastie ide o problém, ktorý zrejme nikdy nebude možné úplne vyriešiť a bude potrebné spoľahnúť sa len na silu každého jednotlivca.

Cena
Suma potrebná na vývoj a cestu ľuďmi pilotovanej rakety na Mars by sa rovnala niekoľkotýždennému rozpočtu amerického ministerstva obrany. Je otázne, či budú chcieť jednotlivé vlády do podobného programu investovať. Jedno je však isté: musíme prekonať oveľa menšie prekážky než ľudia, ktorí pripravovali prvú misiu človeka na Mesiac. A Mars ľudstvu ponúka oveľa viac.

Autor: Noel

TIPY NAŠEJ REDAKCIE

ŠTÝL

Štýlové články, vďaka ktorým vám žiadna neodolá.

 

SPEKTRUM:

Zaujímavosti z domova i zo sveta, od ktorých neodtrhnete zrak.

 

Diskusia k článku

Tipy na dnes

 
Vtip dňa

- Viete, kedy vznikli záporné čísla?
- Keď začali mestským policajtom merať IQ.

 
Virtuálny barÍrska káva Írska káva
  • 1
  • 25 l kávy
  • 2 PL smotany na šľahanie
  • 40 ml írskej whisky
  • 3 ČL trstinového cukru
  • trocha kakaového prášku
 
Hra na dnes