Svoju popularitu si lietadlové lode získali počas studenej vojny a vlastnili ich aj také štáty, ktoré vôbec nemali financie na ich prevádzku a údržbu. V súčasnosti sa svetovými moriami plavia lietadlové lode viacerých štátov. Tie najmodernejšie však majú len tri krajiny - USA, Veľká Británia a Francúzsko - ostatné sú zastaralé.

Z necelej tridsiatky lietadlových lodí patrí až polovica Spojeným štátom americkým, ktoré medzi nimi majú desať lodí s jadrovým pohonom, ostatné sú na klasický naftový pohon. Jadrový reaktor slúži ako zdroj tepla vyrábajúci paru, ktorá poháňa hnacie turbíny.

Najstaršou americkou lietadlovou loďou, ktorá ešte brázdi svetové oceány je Enterprise CVN-65, ktorá je v službe až neuveriteľných štyridsaťsedem rokov a vôbec sa ešte nechystá do dôchodku. Lietadlová loď Enterprise bola prvou loďou na jadrový pohon. Prvá európska loď s jadrovým pohonom vyplávala na oceány až v roku 2001 a bola to francúzska loď Charles de Gaulle. Enterprise by mali Američania vymeniť až v roku 2015 za najmodernejšiu lietadlovú loď, ktorá bude niesť meno amerického prezidenta Geralda Forda.

Lietadlová Gerald R.Ford CVN-78 bude vybavená najmodernejšou technikou a bude sa môcť plaviť po mori dlhšie ako jej predchodkyne. Na lietadlových lodiach triedy Nimitz lietadlá štartovali pomocou parného katapultu, na lodiach triedy Ford sa bude používať nový elektromagnetický systém EMALS - Electromagnetic Aircraft Launch System.

Parný katapult, ktorý je spojený s predným kolesom podvozku lietadla, sa po palube lode pohybuje po koľajniciach a urýchľuje tak štart každého lietadla. Pri parnom katapulte sa stávalo, že nízky tlak pary spôsobil pre lietadlo nemalé problémy a štartovacia rýchlosť bola niekedy menšia až o dvadsať kilometrov za hodinu.

Pri systéme EMALS by takéto ťažkosti nemali vzniknúť, pretože sa dá presnejšie nastaviť sila, ktorá doslova vystrelí lietadlo do vzduchu. Elektromagnetický motor dokáže lietadlo pri štarte na šesťdesiatich metroch zrýchliť z nuly na stopäťdesiat kilometrov za hodinu, behom dvoch sekúnd.

Dva jadrové reaktory, ktoré už budú na lodiach triedy Ford sú schopné udržať loď až dva roky bez toho, aby museli niekde zakotviť. Netýka sa to však aj zásobovania lode. Moderná lietadlová loď môže bez zásob vydržať maximálne sedemdesiat dní. Ani potom však nemusí navštíviť prístav kvôli zásobám. K zásobovaniu sú určené špeciálne zásobovacie lode, ktoré však počas vojnového konfliktu môžu byť najväčšou slabinou tohto plávajúceho mesta.

Veď len teraz sa na lietadlových lodiach triedy Nimitz plaví posádka s takmer šesťtisíc námorníkmi. Z tohto počtu patrí takmer dvetisícpäťsto ľudí k leteckému personálu. Námorníci, tak ako aj my, tiež potrebujú čerstvú zeleninu, ovocie, mäso, vajcia, ale aj iné potreby ku každodennému životu na mori.

Rozmery týchto plávajúcich kolosov sú úctyhodné - sú najväčšie zo všetkých lodí. Lietadlové lode triedy Nimitz sú dlhé 333 metrov, výtlak majú 97 tisíc ton, na ich palube sa nachádza až osemdesiat lietadiel a vrtuľníkov, čo je kompletný letecký arzenál niektorých štátov. Tieto lode dokážu napriek svojej hmotnosti dosiahnuť rýchlosť až tridsať uzlov, čo je päťdesiatpäť kilometrov za hodinu. Lietadlová loď Gerald R.Ford bude rozmermi aj rýchlosťou rovnaká ako lode triedy Nimitz. Výtlak bude mať o niečo väčší - až stotisíc ton a na palube už bude posádka len so štyritisícpäťsto námorníkmi.

Piloti lietadiel na týchto lodiach patria k najlepším na svete, pretože musia pristáť na pohyblivú plochu lode cez deň i v noci za každého počasia. Výcvik týchto pilotov je veľmi nákladný, a preto americká armáda uvažuje o bezpilotných lietadlách, ktoré by ušetrili finančné náklady na výcvik, ale aj zmenšili posádku lietadlových lodí. Jeden pilot by tak mal mať pod svojím velením tri bezpilotné lietadlá.

Výrobcom novej lietadlovej lode Geralg R. Ford je americká firma Northrop Grumman Newport News a americkú armádu bude stáť trinásť miliárd dolárov, čo je viac ako jeden slovenský štátny rozpočet. Ďalšie lietadlové lode triedy Ford by už mali byť lacnejšie, pretože pri tej prvej sú náklady na výskum a vývoj až päť miliárd dolárov. Životnosť tejto lode sa odhaduje na päťdesiat rokov.

Lietadlové lode sa budú vyrábať a brázdiť tak svetové oceány nielen dovtedy, dokedy tu budú vojnové konflikty, ale hlavne kvôli tomu, že len ich neďaleká prítomnosť sa stane dostatočnou výstrahou pre znepriatelené štáty. Lietadlové lode sa tak stanú varovným prstom pre tých, ktorým slovo mier nehovorí vôbec nič.

Autor: Recber