Tieto závery sú založené na skúmaní mitochondrickej DNA v rôznych populáciách. Mitochondrická DNA sa dedí po materskej línii a na základe jej štúdia možno určiť, kedy sa jednotlivé skupiny ľudí od seba teritoriálne oddelili.

Na základe štúdia mitochondrickej kyseliny deoxyribonukleovej vedci už pred časom konštatovali, že moderné ľudstvo má jednu jedinú pramatku - tzv. mitochondrickú Evu, ktorá v Afrike splodila svoje potomstvo pred približne 150.000 rokmi.

Tím bádateľov z univerzity v škótskom Glasgowe predpokladá jednoduchú pobrežnú trasu z Afriky do Indie a Austrálie . Iba jedna odnož z tohto hlavného prúdu potom zamierila na Blízky východ a do Európy.

Dôkazom pre tieto odvážne tvrdenia je analýza mitochondrickej DNA malajzijského kmeňa Orang Asli, ako aj domorodcov z Nikobarských a Andamanských ostrovov v Indickom oceáne, ležiacich medzi Indiou a Mjanmarskom.

Tieto populácie sa od hlavného migračného prúdu odštiepili pred približne 60.000-65.000 rokmi, čoskoro po tom, ako sa začala migrácia z africkej kolísky moderného ľudstva.

Keby sa ľudia začali sťahovať z Afriky na Blízky východ a na sever, prečo by teda bola Európa osídlená tisícky rokov potom, čo Austrália, kladú si rečnícku otázku autori štúdie v magazíne Science.

Ľudia moderného typu nahradili v Európe neandertálcov len pred 40.000-30.000 rokmi, pričom južná Austrália bola osídlená už pred 46.000 rokmi.

Výskum vykonali a sponzorovali United Productions, the Discovery Channel, Britská akadémia vied, Britská kráľovská spoločnosť, talianske ministerstvo školstva, malajzijské múzeum Negara a univerzita Putra Malaysia.

Zdroj: TASR