
K najväčším ropným katastrofám sa určite radí tá z roku 1979, kedy sa v Karibiku zrazili dva obrovské tankery Atlantic Empress a Aegean Captain. V deň, kedy sa táto katastrofa odohrala - teda 19. júla, zúrila v Karibiku prudká tropická búrka, a bola mizerná viditeľnosť.
Kapitánovi tankeru Aegean Captain sa z ničoho nič pred jeho očami zjavili obrysy iného obrovského tankeru Atlantic Empress, no bolo už neskoro. Od seba ich delilo len necelých 200 metrov, a napriek okamžitému manévru tankerov, sa zrážke nepodarilo zabrániť. O pár minút sa preto ozvala mohutná explózia, kedy Aegean Captain čelne narazil do Atlantic Empressu. Oba tankery boli okamžite v plameňoch a začal sa boj s časom.

Ani po štyroch dňoch sa tento tanker nepodarilo uhasiť. A nepodarilo sa to ani potom, pretože nasledovali dve silné explózie, a tanker Atlantic Empress po desiatich dňoch od začiatku kolízie klesol ku dnu. Počas katastrofy na tomto tankeri zomrelo až 29 členov posádky, a do mora uniklo až 287 tisíc ton ropy!
Zrážku takýchto obrov na mori predtým nikto ani len nepredpokladal, a preto sa táto katastrofa považuje za najhoršiu v dejinách prevozu ropy.
Neovládateľný tanker
Rok pred zrážkou týchto dvoch tankerov – teda v roku 1978, sa “pýšil“ prvenstvom v podobe najväčšej ropnej katastrofy americký tanker Amoco Cadiz plávajúci pod libérijskou vlajkou. Amoco Cadiz prepravoval ropu do holandského Rotterdamu, a plavba prebiehala bez problémov. Keď sa však tanker dostal k pobrežiu severozápadného Francúzska, zachvátila ho silná búrka.

Počas tejto katastrofy síce nezahynul žiadny človek, ale zato uhynuli desaťtisíce morských vtákov a živočíchov. Dlhé desaťročia tu nebol možný rybolov a turistický ruch bol doslova vymazaný z mapy. Ako odškodné dostala francúzska vláda od spoločnosti Amoco len 120 miliónov dolárov, napriek tomu, že škody boli omnoho väčšie.

Vždy sa s niečím musí začať, a aj s ropnými katastrofami to bolo kedysi po prvýkrát. Vôbec prvá ropná katastrofa sa odohrala 18. marca 1967, a nebola vôbec najmenšia. Tanker Torrey Canyon plávajúci pod libérijskou vlajkou, ktorý mal na dĺžku 297 metrov, a v najširšom mieste 38 metrov, prevážal vo svojich útrobách viac ako 120 tisíc ton surovej ropy.
V osudný deň sa však takmer všetka ropa z tankeru vyliala do mora. A príčina? Kapitán zle zadal údaje autopilotovi, ktorý tak naviedol tanker priamo na útesy neďaleko pobrežia britského Cornwallu. Podmorský útes Seven Stones napokon tanker rozpáral v dĺžke až 200 metrov. Surová ropa znečistila pobrežie v okolí Cornwallu v dĺžke 190 kilometrov.
Dovtedy nikto nemal skúsenosti s tým, ako sa s takouto katastrofou vyrovnať, a britská vláda preto doslova chrlila rôzne nápady. Jedným z nich bolo aj zhadzovanie napalmových bômb na ropnú škvrnu - kvôli tomu, aby ju zapálili! Nakoniec sa na vrak tankeru ešte zhodili aj nádrže s leteckým palivom!, ktoré pomocou zápalných púm zapálili. Všetku ropu sa tak podarilo aj s vrakom tankeru spáliť. Škody však dovtedy boli nevídané.
A čo sa zmenilo odvtedy? Tankery prevážajúce ropu sa neustále zdokonaľujú, no riziko ďalších, možno ešte väčších katastrof tu stále je. Každý však verí, že sa už nikdy nebudú opakovať. Kapitáni obrovských tankerov sú však tiež len ľudia, a pomýliť sa môžu aj tí najlepší....
Autor: Recber
















April Scott – chladná i horúca súčasne













