Zdroj: Wikipedia

Evolúcia geparda...
Gepard patrí medzi najrýchlejšie mačkovité šelmy. Na krátke vzdialenosti dosahuje rýchlosť 90 až 110 kilometrov za hodinu. Kvôli tejto vlastnosti však nie je pre zoológov až tak unikátny, geparda robí unikátnym jeho anatómia a zvláštne fyzické znaky, ktoré sa vraj nedajú priradiť k jeho postupnej evolúcii. K tomu dospela aj svetoznáma spisovateľka a ochrankyňa prírody Joy Adamsonová, ktorá dve tretiny svojho života prežila v africkej Keni a preslávila sa najmä knihou o levici Else. Joy Adamsonová si o gepardoch myslí, že „sú cielene vytvorené pre rýchly beh“.

V pomere k svojmu telu, majú gepardy malú hlavu a ich kostra má veľmi ľahkú stavbu. Ich telo má tak dokonalý tvar, akoby bolo navrhnuté na čo najlepšie obtekanie vzduchu. Gepardie srdce, nadobličky a pľúca sú k celkovému objemu tela neobvykle veľké, takže dovoľujú krátkodobo zvládnuť mimoriadnu fyzickú záťaž, ktorú iné zvieratá nezvládajú.
Joy Adamsonová však počas svojho života s mačkovitými šelmami prišla ešte na ďalšie skutočnosti. Gepard sa dá oproti iným mačkovitým šelmám skrotiť omnoho ľahšie, o čom hovoria aj iní krotitelia zvierat.

Navyše skrotené gepardy sa v minulosti používali na lov zvierat, alebo ich doma majetnejší ľudia využívali ako domácich miláčikov, čo je na divoké šelmy naozaj unikát. Väčšina iných mačkovitých šeliem sa tak ľahko skrotiť nedá, a ak áno, nepočúvajú svojho pána tak ako napríklad psy. A práve pri gepardoch je známe, že sa chovajú viac ako psovité šelmy. Človeka dokážu na slovo poslúchnuť tak ako psy, nevedia zatiahnuť pazúry tak ako psy (ostatné mačkovité šelmy to dokážu), a pri sedení pripomínajú viac psa ako mačku. Podľa nemeckého spisovateľa Hartwiga Hausdorfa gepardy v sebe spojujú protikladné vlastnosti mačkovitých a psovitých šeliem.

Ako mohol gepard vzniknúť?
Gepard v sebe skrýva veľa ďalších záhad. Jednou z nich je aj jeho srsť, ktorá sa podobá na srsť hladkosrstého psa, ale čierne škvrny sú jemné ako chlpy mačky. Okrem toho gepard netrpí len na choroby mačkovitých, ale aj psovitých šeliem. Väčšina mačkovitých šeliem sú samotáre, no gepardy  veľmi často tvoria lovecké skupiny niekedy až s dvadsiatimi jedincami. A takéto chovanie svorky je typické len pre psovité šelmy. Mohli byť teda gepardy niekedy zámerne vytvorené krížením psovitých a mačkovitých šeliem? A kým?

Dnes je známe, že tradičným krížením sa nedá vytvoriť odolný a reprodukčne schopný jedinec, vo väčšine prípadov majú nejaké genetické poruchy (napríklad kríženec osla a koňa zostáva navždy neplodný), či neskôr začnú trpieť nejakými chorobami. Jediným spôsobom teda zostáva genetické inžinierstvo, pretože také dokonalé vlastnosti ako má gepard, by príroda za tak krátky čas podľa niektorých vedcov nedokázala vytvoriť.

Pre mnoho zoológov je táto hypotéza neprijateľná, no nasvedčuje jej veľmi pádny dôkaz. Päťdesiatim gepardom z rôznych oblastí od južnej Afriky až po Indiu boli odobraté krvné vzorky, a následná analýza DNA ukázala, že všetky gepardy sú geneticky úplne rovnaké! S takouto zhodou sa zoológovia nestretli pri žiadnom inom živočíchovi! Čo je na tom zvláštne? Napríklad to, že akémukoľvek gepardovi  sa dá transplantovať orgán iného geparda, a vôbec nedôjde k nežiaducej reakcii imunitného systému, čo je veľmi neobvyklé.

Môžu byť teda tieto zvieratá kópiu seba samých, ako si myslia niektorí zoológovia? Práve gepardy sú známe tým, že ich k lovu využívali ešte pred 4000 rokmi starovekí Egypťania, a preto sa s ich vyobrazením dá stretnúť na množstve staroegyptských fresiek. Ak boli gepardy naozaj vytvorené génovým inžinierstvom, akoby to mohli dokázať ľudia v ďalekej minulosti? Kto im s tým mohol pomôcť? Dozvieme sa niekedy odpovede na tieto otázky?

Autor: Recber