ATLAS.SK: Piatok, 23.6.2017
meniny má Sidónia
   

FAKTY X: Dieťa, ktoré žilo v tme: Kto bol Kaspar Hauser?

19.6.2017 | Spektrum

Obyvatelia nemeckého Norimbergu našli 26. mája 1828 na námestí potulujúceho sa chlapca. Mal na sebe otrhané oblečenie a v ruke zvieral obálku s dvoma listami. Oba boli adresované kapitánovi miestnej vojenskej posádky, ich obsah sa ale líšil. Kto vlastne bol záhadný Kaspar Hauser?

Listy kapitánovi

Jeden z listov očividne napísal anonymný chudobný roľník. Tvrdil v ňom, že chlapca našiel a vychoval, už si však nemohol dovoliť ho živiť a prosil kapitána, aby sa o Kaspara postaral.

Druhý list bol z roku 1812 a hoci sa jeho autor nepodpísal, išlo zrejme o chlapcovu matku. Tá tvrdila, že Kasparov otec zomrel a ona sa o neho nevládala starať. Od kapitána chcela, aby jej syna zverboval do armády.

Chlapec mal v čase, keď sa objavil v Norimbergu, asi 16 alebo 17 rokov. Bol zmätený, nevedel čítať a dokázal napísať iba svoje meno: Kaspar Hauser. Keď sa ho pýtali, odkiaľ pochádza, nebol schopný odpovedať. Správal sa zvláštne: namiesto mäsa a zeleniny si vyberal chlieb a vodu a nemal žiadne spoločenské návyky.

Za niekoľko týždňov, na počudovanie všetkých Norimberčanov, sa Kaspar naučil čítať a písať. Už o rok vyťažil zo svojej slávy maximum a vydal autobiografiu, kde sa okrem iného zmienil aj o svojom detstve. Údajne celý život strávil v malej tmavej miestnosti, spával na slame a kŕmili ho neznámi ľudia.

Najznámejší človek
Kaspar sa stával čoraz známejším, písalo sa o ňom nielen v novinách, ale i v knihách a na námet jeho vzniklo aj niekoľko divadelných hier. V článku z novembra 1874 magazínu Overland Monthly napríklad stálo: „Príbeh Kaspara Hausera je jedným z najzáhadnejších v tomto storočí. Tiež ale treba uviesť, že zrejme nikto iný nevzbudil v Európe väčší záujem a zvedavosť verejnosti."

Sláva sa mu však stala osudnou. Niekoľkokrát sa stal obeťou pokusu o vraždu a v roku 1833 napokon podľahol bodnej rane.

Teórie o jeho pôvode

Kto vlastne bol tento záhadný mladík? Niektorí ľudia veria, že trpel epilepsiou a niektoré z jeho tvrdení majú pôvod práve v tejto diagnóze. Ďalší tvrdia, že trpel bludmi a k šialenstvu ho dohnali kruté zážitky z detstva (samozrejme za predpokladu, že hovoril pravdu).

Jedna z najrozšírenejších konšpirácií ale hovorí niečo iné. Kaspar bol podľa nej právoplatným dedičom kráľovského trónu, ale z neznámych dôvodov ho skryli na tajnom mieste. Zástancovia tejto teórie tvrdili, že nikto by sa toľkokrát nepokúsil chlapca zabiť, ak by nebol prekážkou v ceste niekomu mocnému.

Skutočný Kaspar Hauser
Skutočná identita Kaspara Hausera zrejme ostane podobnou záhadou ako identita Jacka Rozparovača. Môžete napríklad počuť seriózny argument, ktorému sa chystáte uveriť, no vzápätí ho rovnako serióznym tvrdením vyvráti protistrana. S malým množstvom overiteľných informácií a množstvom mýtov tak zrejme ostane záhadou naveky.

Overeným faktom však je, že Kaspar bol klamár. Množstvo zdrojov dokazuje, že záhadný mladík často zveličoval a detaily v jeho príbehoch sa menili. Klamstvom bolo napríklad aj to, že prežil celý život v tmavej miestnosti. Ak by to tak bolo, po psychickej i fyzickej stránke by bol oveľa zaostalejší. Taktiež by kvôli nedostatku vitamínu D, ktorý sa v tele prirodzene tvorí pri pobyte na slnečnom svetle, trpel rachitídou. Dôkazy o tom, že by mal pokrivené kosti, neexistujú.

Ďalšou trhlinou v príbehu je fakt, že minimálne jeden z listov bol falošný. V roku 1812 totiž ešte kapitán norimberskej posádky nebol ani kapitánom a ani sa nenachádzal v Norimbergu.

Aj pokusy o vraždu mnohí v čase Kasparovej slávy považovali za falošné. Ani v súčasnosti totiž nie je výnimkou, že ľudia fingujú vlastnú smrť alebo si sami spôsobujú zranenia kvôli získaniu pozornosti.

Kaspar prežil dva pokusy o vraždu, nikto však útočníkov nikdy nezahliadol. Na útok z roku 1829 si mladík ako pamiatku odniesol jazvu na čele, na ďalší útok zasa strelnú ranu. Tretí útok sa mu stal osudným: bodnutie do žalúdka neprežil.

Jeho smrť však vzbudzuje podozrenia. Na mieste útoku sa totiž našla peňaženka, o ktorej Kaspar tvrdil, že mu ju dal sám útočník. V nej sa našiel papier s adresou zločinca, no otázkou je, prečo by muž, ktorý práve bodol niekoho iného, dotyčnému daroval peňaženku so svojou adresou?

Ešte väčšie pochybnosti sa týkajú stôp na mieste činu. Kaspar tvrdil, že ho napadli v záhrade, ale v snehu sa okrem jeho stôp nenašli žiadne iné. Je teda pravdepodobné, že sa mladík bodol sám (zrejme kvôli pozornosti) a spôsobil si tak horšie zranenie, než zamýšľal.

Dá sa teda povedať, že keďže Kaspar klamal o svojom pôvode a smrti, aj celý svoj životný príbeh si vymyslel, pretože trpel psychickou poruchou. Jeho motívy zrejme nikdy nespoznáme, s istotou ale vieme povedať, že túžil po sláve a pozornosť verejnosti si náležite užíval.

Či už klamal alebo nie, isté je, že jeho pôvod je opradený tajomstvami aj viac než 200 rokov po narodení.

Autor: Liam

TIPY NAŠEJ REDAKCIE

ŠTÝL

Štýlové články, vďaka ktorým vám žiadna neodolá.

 

SPEKTRUM:

Zaujímavosti z domova i zo sveta, od ktorých neodtrhnete zrak.

 

Diskusia k článku
Čo všetko vieš o Slovensku?
Otestovalo sa 8761 ľudí

Tipy na dnes

 
Vtip dňa

Fidel Castro reční na zhromaždení v Havane :
- Nech žije stomiliónové Československo!
Pobočník mu pošepne :
- Súdruh Fidel, nie stomiliónové, iba päťnásťmiliónové.
- Mne nevrav, ja viem, koľko rumu im dodávame.

 
Virtuálny barBacardi Cocktail Bacardi Cocktail
  • 6 cl bieleho rumu
  • 2 cl limetkovej šťavy
  • 1 lyžička grenadiny
  • 1/2 lyžičky cukrového sirupu
 
Hra na dnes