Westminsterské opátstvo nechal vybudovať medzi rokmi 1045 až 1050 britský kráľ Eduard III. Vyznáva pre benediktínskych mníchov. Chrám je však napokon zasvätený svätému Petrovi 28. decembra 1065, teda len týždeň pred kráľovou smrťou. Eduard III. sa tak stal prvým britským panovníkom, ktorý bol v opátstve pochovaný. Po ňom nasledovali ďalší králi a kráľovné, ale aj významní politici, hudobníci, maliari, či vedci britskej histórie. Netreba sa preto čudovať, že po stáročia sa tu rozprávajú legendy o duchoch a prízrakoch, ktoré sa potulujú po Westminsterskom opátstve. Ako je to teda s tunajšími prízrakmi?
Traduje sa, že v opátstve je pochovaných asi 3000 ľudí, a len traja z nich nenašli posmrtný pokoj, a po stáročia sa zjavujú návštevníkom Westminster Abbey. Sú nimi prízrak sudcu Johna Bradshawa, mnícha Benedikta a duch vojaka z 1. svetovej vojny.
Sudca Bradshaw, ktorý sa má v opátstve zjavovať v kaplnkách a v kláštorných chodbách, a desiť tak niektorých návštevníkov, má podľa povesti pykať za podiel na súdnom procese, ktorý pripravil o život anglického kráľa Karla I. Stuarta. Ten bol prvým panovníkom, ktorý bol odsúdený za vlastizradu, a tak skončil na popravisku. O jeho smrti vraj rozhodol jeden hlas, ktorý údajne patril práve sudcovi Johnovi Bradshawovi.
K najznámejším duchom Westminsterského opátstva však patrí mních, ktorý sa údajne zjavuje navečer medzi 17. a 18. hodinou v kláštorných chodbách a v okolí záhrady v strede kláštora. Niektorí ľudia dosvedčili, že má mať až neobvykle hmotnú postavu, takže si mnohí návštevníci myslia, že vidia skutočného mnícha. Niektorí turisti s ním dokonca aj rozprávali.
Nikto však nevedel, akého mnícha má prízrak predstavovať.
V roku 1934 preto prebehlo parapsychologické vyšetrovanie, kedy sa objasnilo tajomstvo tohto ducha. Duch údajne prezradil, že sa volá Benedictus, a bol zavraždený, keď sa snažil opátstvo ochrániť pred bandou zlodejov, ktorý chceli opátstvo vylúpiť. Mnohí tejto historke neveria, pretože sa nenašli nijaké zmienky o podobnom mníchovi vo Westminsterskom opátstve. Napriek tomu však existuje niekoľko fotografií, ktoré mnícha Benedikta zachytávajú.
Tretím westminsterským prízrakom je fantóm neznámeho vojaka, ktorého hrob je umiestnený v hlavnej lodi chrámu, a je obložený kvetmi červených makov. Jeho pozostatky tu boli uložené 11. novembra 1920, a stali sa symbolom všetkých britských vojakov, ktorí padli v 1. svetovej vojne. Legenda hovorí, že z času na čas sa prízrak vojaka objavuje v katedrále, kde postojí so sklonenou hlavou pri svojom hrobe, a potom sa náhle rozplynie. Nikto nevie, kto neznámy vojak bol, ani kde padol.
Okrem prízrakov sa tu kedysi mohli návštevníci stretnúť aj s tajomným kameňom osudu, ktorý bol súčasťou legendárneho korunovačného kresla britských kráľov. Kreslo bolo zhotovené tak, aby sa do neho zmestil Kameň zo Scone, známejší pod názvom Kameň osudu. Bol to blok pieskovca, ktorý bol po stáročia používaní behom korunovácie škótskych kráľov.
Do Westminsterského opátstva sa Kameň osudu dostal vďaka kráľovi Eduardovi I. (mal prezývku Kladivo na Škótov), ktorý po jednom z víťazstiev nad Škótmi, si ako korisť odviezol zo Škótska práve Kameň osudu. Práve tento kameň je považovaný za symbol škótskeho kráľovstva. Eduard I. preto trval na tom, aby sa Kameň osudu zasadil do korunovačného kresla britských kráľov, čo malo symbolizovať to, že Škóti už nikdy nebudú mať iného kráľa než Eduarda a jeho potomkov.
Legenda hovorí aj o tom, že Kameň osudu pri korunovácií rozpozná právoplatného kráľa. Keď na kreslo usadol pravý kráľ, Kameň osudu vraj vydal hlasný výkrik, pokiaľ to ne je pravý dedič, zostane ticho. Nikde sa už však nehovorí o tom, prečo Kameň osudu nevydal výkrik počas korunovácie súčasnej britskej kráľovskej línie z rodu Windsorovcov. Dnes je korunovačné kreslo vo Westminsterskom opátstve vystavený za sklom, kvôli jeho bezpečnosti, a Kameň osudu sa v ňom už neskrýva. V roku 1996 bol totiž odvezený a vrátený do Škótska.
Westminsterské opátstvo na každého návštevníka, ktorý sem vstúpi, zapôsobí zvláštnym dojmom, pretože na tomto mieste je cítiť skutočného ducha dejín. Viacerí však možno zazrú aj tunajších duchov, ktorí sa stali nezmazateľnou súčasťou legendárneho Westminsterského opátstva.
Autor: Recber
Janine Siu – ovláda posteľné Kunf – Fu
