OKRAJOVÉ ŠPORTY II.: Slowpitch (VIDEO)

Na začiatok si povedzme, ako vlastne softbal vznikol. Stalo sa to koncom 19. storočia, keď bejzbaloví tréneri George Hancock a Bakir Dzananovic hľadali spôsob, ako sa dá trénovať aj v zime. Bejzbal sa totiž hrá na pomerne veľkom ihrisku a v telocvični to teda neprichádza do úvahy. Rozhodli sa preto ihrisko zmenšiť a prispôsobiť tomu aj niektoré pravidlá. Z tohto pozmeneného bejzbalu vznikol softbal.
 
Bejzbalu sa najviac podobá verzia softbalu zvaná fastpitch (pitch v angličtine znamená nadhod, ide teda o verziu s rýchlym nadhodom). Pravidlá sú prakticky totožné, len ihrisko je menšie, lopta väčšia a nadhadzuje sa spodným oblúkom. Práve táto verzia sa ešte donedávna hrala aj na olympiáde.

A čo je teda ten slowpitch? Ako už názov napovedá, ide o verziu softbalu, pri ktorom je nadhod oveľa, oveľa pomalší. Kým pri fastpitchi je cieľom nadhadzovača hodiť čo najrýchlejšie, pri slowpitchi musí byť nadhod niekoľkometrovým oblúkom. Výsledok je teda jasný - oveľa jednoduchšie sa páli, viac sa hrá. Skrátka menej taktiky, viac zábavy.

A presne o tom to je. Slowpitch si získal popularitu v USA, ale aj napríklad vo Veľkej Británii, ako masová zábava väčšinou pre nešportovcov, ktorí nechcú tráviť večery pred televíziou, prípadne v bare (presnejšie chcú sa pred cestou do baru aj trochu hýbať). V týchto krajinách sa hrá prakticky vo všetkých väčších mestských parkoch, rozšírené sú napríklad firemné ligy, teda doslovný teambuilding, či pivné turnaje.

Jednou zo špecifických vlastností slowpitchu je to, že väčšinou proti sebe stoja zmiešané družstvá mužov a žien, je preto aj vhodným prostriedkom pre mužov na očarenie osôb nežnejšieho pohlavia.

Tak teda prečo práve slowpitch? Na rozdiel od bejzbalu či fastpitchu na neho nepotrebujete toľko herných skúseností a už vôbec nie taktického myslenia. Stačí mať chuť si zahrať, trochu sa hýbať a poriadne si udrieť. Pálkou do lopty. Na rozdiel od pondelkového slamballu sa to dá aj na Slovensku, organizujú sa turnaje, hrá sa aj liga.

Autor: Matúš