Darwinove ceny: Ľudská hlúposť je (ne)smrteľná!

História Darwinových cien siaha až do polovice 80. rokov minulého storočia. Začalo to ako žartík, ktorý koloval medzi členmi diskusných skupín Usenetu. Organizovanejšiu podobu dala oceneniam o niečo neskôr Wendy Northcutt, molekulárna biologičky z New Yorku, vedkyňa s čierno čiernym zmyslom pre humor.

V roku 1993 začala zbierať materiály o jednotlivých prípadoch a potenciálnych kandidátoch, následne sa podpísala pod vznik tematickej web stránky a z Darwinových cien sa tak stal celosvetový kult.

Medzičasom vznikali a stále vznikajú nové webové stránky či dokonca  knižné publikácie venované Darwinovým cenám a keďže ľudská hlúposť nepozná hranice, je jasné, že inšpiračné zdroje pre udeľovanie ocenení in memoriam len tak skoro nevyschnú. O víťazoch sa rozhoduje hlasovaním, no dostať sa vôbec medzi nominovaných je fuška. Konkurencia je fakt silná, veď posúďte sami. Tu je pár nešťastníkov, ktorí mali Darwina istého:

Trápny vlak
Istému chlapíkovi z amerického Kansasu vypovedalo za jazdy auto. Odstavil ho a snažil sa mobilom privolať pomoc, ale bál sa ostať na rušnej ceste, aby ho nezrazilo auto. Odbehol si teda zatelefonovať obďaleč, rovno na koľajnice. Ako neskôr uviedol rušňovodič, chlapík jednou rukou telefonoval a druhou si zapchával ucho, aby ho nerušil dotieravý zvuk prichádzajúceho vlaku.

Smrteľný vibrátor
Pozor, páni, naledujúci prípad je fakt len pre silné žalúdky. Istej neukojenej mladej dáme sa zažiadalo trochu autoerotiky. No nevybrala si na to práve najšťastnejšiu rekvizitu. Posadila sa na chladničku a namiesto vibrátora použila lacnejšiu alternatívu, rúčku od metly. Keď začula kľúč vo dverách, zľakla sa a zoskočila z chladničky. Metla jej vyšla von ústami.

Pohľad do histórie
Aj keď je Darwinove ocenenie relatívne novým výmyslom, niektoré prípady z histórie sú jednoducho príliš pikantné na to, aby ich cena mohla obísť. K najstarším laureátom sa hrdo radí advokát Clement Vallandigham. Darwina získal dodatočne za svoju smrť v roku 1863.

V tom čase pracoval na obhajobe klienta, založenej na tvrdení, že obeť sa zastrelila sama, keď neobratne siahla po zbrani. Akčný Vallandigham bol zástancom názorných ukážok, takže aby dokázal svoju pravdu, scénu zohral sám a s nabitou zbraňou. Nutné je dodať, že sudcu presvedčil a prípad vyhral.

Autor: Mike